Čo je demokracia?

1. březen 2016 | 23.39 |

Nuž, predstavme si, že sa stretne 100 ľudí a začne hlasovať. Stačí, ak sa "vhodným spôsobom" dohovorí 51 z nich na spoločnom postupe a rozhodujú aj o záležitostiach ostatných 49. To však nie je všetko. V každom dobrom antickom slovníku zistíte, že v starom Grécku – po zničení Pelasgov – existovali dva druhy ľudu: "demos" a "ochlos". Demos sa traduje ako "slobodný ľud", pri výraze "ochlos" väčšinou nájdete Aristotelovu poznámku, že ide o "nedvižnú masu", ale to je výraz pre všetok ľud "komplet". Áno, demos je slobodný ľud, na ktorý pracuje armáda otrokov. Je to teda sloboda elity postavená na otrockej práci celého zvyšku spoločnosti. Takže áno – USA či Veľká Británia vždy boli a aj sú demokratické krajiny. Vidno to najmä na USA: ich "slobodu" demokraticky financuje celý svet. Ani len neskrývajú nástroj, aký na to požívajú – demokraciu. Je jedno, čo si o tom myslí naivne nevedomá časť populácie, ktorá demokraciu považuje za dobrý nástroj, ibaže sem-tam zneužívaný. Nie. Tvari v tomto neklamú – ukazujú nám všetko pod pravým menom. A my – keď podporujeme atribúty demokracie – ju schvaľujeme. Teda, ak chodíme do volieb a volíme, súhlasíme so systémom, ktorý nám vytvorili tvari. Že to "neprávom" kdesi ktosi zmanipuloval? Nie, demokracia bola od začiatku demokraciou.

Kto má v demokracii volebné právo? Všetci. Pod všetci myslíme naozaj všetci: zlodeji, narkomani, Cigáni, alkoholici, násilníci, všakovako postihnutí, dôchodcovia, ženy, študenti, úradníci, cudzinci... Nuž, stačí vhodne ovplyvniť cieľový segment a naivní či "nabudení" členovia daného segmentu (egregoru) odhlasujú to, čo tvari potrebujú. Paradoxne, často vidíme jav, že pri rôznych referendách a aj voľbách, sa hlasovanie stáva legitímnym práve preto, lebo sa ho zúčastnila povedzme nadpolovičná časť populácie. A ak z tejto zúčastnenej časti populácie 49% hlasovalo proti, tak práve svojou účasťou si odhlasovali to, proti čomu hlasovali. Spravidla väčšina tých, ktorí s tým či oným nesúhlasia, do volieb ani nejde. Takže vidíme, ako rafinovane štát dosiahne čo chce, hoci aj keď je väčšina populácie proti. Nemusíme ani hovoriť o "predvolebných guľášoch" v cigánskych osadách a podobných veciach – každý pozná dostatok príkladov. 

Zpět na hlavní stranu blogu

Komentáře