Co teď s Evropou?

11. říjen 2017 | 07.16 |

Manipulácia centrálnych plánovačov začína nešťastne kulminovať. Ich programy tlačenia spôsobili, že globálna ekonomika sa ako tak držala pokope. Táto politika je ale zdrojom nemalých problémov. Ceny aktív, ako akcie alebo reality, sú na historických maximách alebo skoro pri nich. Finančná represia nulových mier vyhnala investorov z dlhopisových trhov. Nulové úrokové miery zároveň umožnili všetko ponoriť do dlhu. Ak bol v kríze roku 2008 problémom dlh, dnes sú objemy zadĺženia ešte ďaleko vyššie. Nulové úrokové miery udržali systém nad vodou, ale ako sa ukazuje, táto medicína začína ekonomiku dusiť. Masívne množstvo záväzkov majú štáty, firmy a spotrebitelia problém spravovať. Dlh sa stáva kameňom na ich krku. Otázka je, koho stiahne prvého pod hladinu? Zatiaľ je najväčší kandidát Európa, kvôli šialenému konceptu zvaného euro.

Na východ sme sa vysrali... a hovno prišlo zo západu

V súčasnosti už nemáme kapitalizmus, len centrálne plánovanie. Po páde komunizmu nám síce predávali voľný trh a kapitalizmus, aby sme rýchlo zbavili kapitálu, ktorý nám súdruhovia zanechali. Hneď na to ale začala masívna centralizácia moci na európskom kontinente aj vo svete, ktorá nemá doteraz obdoby. Z Európskej únie voľného trhu sa stala socialistická mašinéria, riadená nikým nevolenými komisármi. Tí ktorí, sa smiali, že za komunistov vláda kontrolovala produkciu a ceny, teraz len tíško šúpu nožičkou, keď zásahy centrálnych plánovačov deformujú trh masla. V súčasnosti celý globálny funguje na centrálnom plánovaní. Cena kapitálu je určovaná nie trhom, ale partičkami byrokratov v centrálnych bankách. A robia presne tú istú robotu ako kominári s maslom. Veľa ľudí vidí v súčasných problémoch zlyhanie kapitalizmu, pritom opak je pravdou. Stačí, keď si prečítate bod číslo 5 komunistického manifestu: Centralizácia kreditu v rukách štátu, pomocou centrálnej banky.

Kapitalizmus je, keď spoločnosti investujú svoje zisky do produktivity. Teraz žijeme v systéme fungujúcom na báze lacného kreditu, tvoreného z ničoho, ženúceho bezbrehú spotrebu na dlh. Centrálne banky, v zúfalej situácii v akej sú, dohnali úrokové miery na nulu. Peniaze zadarmo. Kapitál bez hodnoty. Bodaj by neboli tak vysoké ceny realít. Profesionáli zo San Francisca opúšťajú Kaliforniu kvôli cenám nehnuteľností. Technologickí experti utekajú pred absurdne nafúknutými životnými nákladmi do Seattle alebo Austinu. Odborníci z Google nepatria, samozrejme medzi najchudobnejších. Peniaze zo vzduchu, ktoré centrálne banky vytvárali, pritiekli do vybraných tried aktív, ako sú reality alebo akciové trhy. V roku 2008 to bola samozrejme iracionálna bublina, teraz, keď sú ceny znova na tej istej úrovni, je to zdravý ekonomický rast. Ale kde je problém? Banky môžu predsa tlačiť, monetizovať dlhopisy a vytvárať stále nové množstvá kreditu, však? samozrejme, tak jednoduché to nie je.

Problém je, že dlh prestáva stimulovať ekonomiku. Kreditný impulz kolabuje a novo vytvorený dlh už nemá efekt na hospodársky rast. Ekonomika, ako proces ľudských interakcií, je, zo svojej podstaty, nelineárna. To veľa analytikov nemôže pochopiť. To čo stimulovalo ekonomiku doteraz, ju v budúcnosti môže zabíjať. Každý zásah do ekonomiky, či už zo strany vlád alebo centrálnych bánk, môže mať stimulujúci efekt. Po čase však kulminuje a potom má efekt negatívny. Podobne, ako trh masla a dotácie poľnohospodárom za to, aby neprodukovali mlieko a nevylievali ho nehanebne pred kamerami do kanálov. Tvorba dlhu zadarmo, v prostredí nulových úrokových mier, stimulovala ekonomiku. Preto vidíme úplne absurdné javy. Akciové indexy, ako keby nemohli nájsť strop. Hypotéky za menej ako jedno percento. Ak sa ekonomika skutočne ozdravuje a je vyšší dopyt po kapitále, prečo máme stále po svete úrokové miery blízko alebo na historických minimách? Klamú opäť, ako klamali po 89. Klamú, ako klamali keď sme vstupovali do EÚ a keď nám vnucovali euro.

Medicína, ktorá zabíja

Píšem na blogu už dlho, že politika centrálnych bánk za posledné roky si vyžiada svoje obete. Stimuly, ktoré pôsobili doteraz, budú drviť ekonomický rast v nasledujúcich rokoch. Žiaľ, v médiách vidíme len ľudí s IQ izbovej teploty, ako situáciu komentujú, prípadne šmejdov z komerčných bánk, ktorým pod hlavu napíšu analytik a tí pravdu nikdy nepovedia. Stačí sa pozrieť na akciové trhy. 70% amerických spoločností má nulový alebo záporný rast ziskov. Aj napriek tomu máme akciové indexy na historických maximách. V prostredí nulových mier si spoločnosti požičiavali zadarmo a nakupovali vlastné akcie. Výsledkom bolo, že, aj napriek stagnujúcim ziskom, sa príjmy rozdelili na menšie množstvo akcií a tak boli dividendy celkom zaujímavé. Spoločnosti na seba v tomto procese nabrali obrovské kvantá dlhu a tieto dlhy teraz treba splácať.

Tlačenie peňazí a tvorba kreditu doteraz pôsobili stimulačne. Nulové a záporné úrokové miery nahnali investorov do šialených vecí. Dôchodkové fondy a poisťovne skupovali čokoľvek, čo sa tvárilo, že má aký taký výnos. Centrálne banky nahnali kapitál len na jednu stranu rovnice, hlavne do akcií. Samostatnou psychiatriou sú EFTká. Každopádne, dividendy 2,5% sú v tomto prostredí nulových mier celkom dobré ale pomer ziskov na akciu sa nezvýšil kvôli rastu produktivity. Rástol vďaka rastu dlhu. Tento dlh začína spoločnosti hrýzť do zadku. Viac ako 50% európskych spoločností začína mať náklady na správu dlhu vyššie, ako sú ich príjmy. To bolo po 89 kecov o kapitalizme a trhu. Len aby sme videli, ako Európska centrálna banka vykupuje dlhopisy európskych korporácií do tej miery, že výnosy na nich boli negatívne. Hypermário Draghi doslova platil firmám za to, že šli do dlhu. Fašizmus nesedí v Banskej Bystrici. Fašizmus, z definície spojenia štátnej a korporátnej moci, sedí v Bruseli.

Vidíme hromadné bankroty značiek maloobchodného predaja v USA, ako Toys”R”Us. Do konca roka zavrú v USA 400 obchodných domov. Veľa viny sa hádže na Amazon, ale ten neprebral pod seba celý maloobchodný predaj. Amazon nahol jazýček váh, najväčší faktor je však dlh. 60% spoločností v S&P vlastnia alebo kontrolujú súkromné investičné skupiny, ktoré na ne nakládli obrovské množstvo záväzkov. Firmy ledva stačia ustáť tieto záväzky a keď prejde okolo niečo ako Amazon, začínajú bankroty. Na rade je teraz, po maloobchodných predajniach a sieťach, reštauračný a auto priemysel. A čo je na tom paradoxné je, že americké akciové indexy sa aj napriek tomu môžu ešte zdvojnásobiť. Deformácia systému je ale natoľko rozsiahla, že toky kapitálu do USA budú naďalej pokračovať.

Investori teraz hrajú čisto defenzívne. Aj napriek úsmevom do kamier zo strany oficiálnych masiek, tam vonku to vyzerá veľmi zaujímavo. Desaťročné dlhopisy idú dole od začiatku roka. Investičné peniaze si pomáhajú do dolárových aktív, lebo všade okolo sú záporné reálne miery. Americké akcie a americké dlhopisy sú jedny z mála miest, kde môžu investori parkovať svoje peniaze. Preto bude absurdnosť na akciových trhoch pokračovať. Ak bude Fed dvíhať miery, situácia sa ešte zhorší. Aj keď je otázne, či bude v decembri tak hustý, ako vytrubuje, lebo práve tu leží problém pre globálnu elitu. Dolár nebude umierať tak, že bude kolabovať. Problém pre finančný systém predstavuje nárast dolára. Kapitálove toky do USA, začínajúca kríza v Eurozóne a možná vojna na Kórejskom poloostrove poženú peniaze do dolárových aktív, tlačiac tak na cenu dolára nahor. Preto chce elita vytvoriť globálu nemu pomocou SDR. Prečo, ako to chcú spraviť a čo z toho plynie som písal v posledných článkoch.

Politici sú radi, keď centrálne banky tlačia peniaze. Nemusia spôsobovať defláciu priamo, odčerpávaním prostriedkov z ekonomiky pomocou daní. Keď štáty zvyšujú dane, dusia tým spotrebu a spôsobujú defláciu. Deflácia je veľmi nebezpečná. Znehodnocovanie mien a inflácia je super, lebo štáty môžu svoje dlhy splácať lacnými peniazmi a klesajú tak reálne náklady na správu dlhu. Deflácia, na druhe strane, predražuje správu dlhu. Preto sa elity boja nárastu hodnoty dolára a deflácie svetovej rezervnej a obchodnej meny. Dlh už teraz začína dusiť svetovú ekonomiku. Dlhy štátov sú oveľa vyššie, ako boli pred 10 rokmi, keď vznikla dlhová kríza. Iba USA odvtedy zvýšili svoje zadĺženie o 100%, zatiaľ čo rast ekonomiky bol len pár percent ročne. Ľudia si zobrali obrovské množstvo dlhu. Hypotéky sú skoro za nič. Ak chcete dlh na spotrebný tovar stačí vám občianka. Firmy a korporácie sa kúpu v záväzkoch. Keď príde nárast dolára, celý systém sa začne otriasať v základoch. Preto chcú elity SDR, pod taktovkou Medzinárodného menového fondu a postavenom na technológii distributed ledger, ako globálnu menu.

Dôsledky rozhodnutí partičky sociopatov budeme teraz musieť niesť všetci. Nelinearita sa bude prenášať a rezonovať v štruktúrach spoločnosti. Udalosti budú kulminovať a potom sa otočia do protismeru. Práve preto som mohol predikovať, že Trump vyhrá voľby. Ľudia toho v USA mali proste po krk. Liberálna propaganda už každému liezla na nervy. Preto som na začiatku utečeneckej krízy písal o tom, že svedkov Sorošových poženú svinským krokom z nášho priestoru. Pozrite sa na Poľsko a Maďarsko, ktoré bolo kedysi Sorošovou baštou. Tieto pohyby nemožno zastaviť, jedno aké peniaze do zmeny nálad v spoločnosti investujú. Centralizácia moci a deformácia trhov, ktorých sme boli v Európe svedkami posledné desaťročia, sa obrátia na decentralizáciu a tvorbu transparentných systémov. Brexit a Katalánsko sú toho jasným dôkazom a zďaleka nie sú posledné. Extrémne nálady v spoločnosti súčasnosti sú dôsledkom situácie, do ktorej nás globálna elita dostala svojou túžbou po moci a kontrole.

Európa, prvá na odstrel?

Mladí ľudia si začínajú uvedomovať, že je pre nich oveľa náročnejšie žiť na rovnakej životnej úrovni, ako žili ich rodičia. A sú veľmi nasraní. Ak ostanú úrokové miery nízko, ceny realít a iných aktív sa vyštverajú na hodnoty, kedy si mladí ľudia nebudú môcť dovoliť bývanie kúpiť. Keď pôjdu úrokové miery hore, bude pre nich problém zobrať si hypotéku. Je jedno, či ide o ľudí naľavo alebo napravo. Začínajú tušiť, že niečo nie je v poriadku a hľadajú vinníkov. Keď sa veci vymknú z pod kontroly, odpoveďou globálnej elity bude, ako vždy, rozdeľuj a panuj. Ak im bude pod oknami vykrikovať veľa nasraných ľudí s vidlami, rozdajú im červené a modré tričká a nechajú ich vraždiť sa medzi sebou. Alebo taký je minimálne plán B, ak neprejde cirkus s SDR. Našťastie, máme internet a ľudia na to tento krát asi neskočia. Preto toľká zúfala snaha elít kontrolovať, čo bude na internete zobrazené. Elity sa pokúšajú pretlačiť cenzúru internetových kanálov a zmenu ústavy v USA. Davy ľudí ukazujúcich na elity prstami je to, čoho sa najviac boja.

Tieto veci možno vyzerajú pesimisticky, ale verím, že ľudstvo nakoniec nájde svoju cestu, keď pochopí čo sa robí a odstráni si z krku pijavice centrálnych bankárov. Treba sa sústrediť na príležitosti, ktoré situácia poskytuje. Stále budú existovať kapsy rastu, do ktorých sa oplatí investovať. Stále budú povolania, ktoré budú žiadané. Najväčšou tragédiou nie je ani tak to, čo spravili elity s finančným systémom, ale brzda niektorých technologických odvetví. Ale to je na iný článok. Netreba tieto veci brať tragicky. Za minulé storočie sme si prešli niekoľkými resetmi finančného systému. Niektoré boli v mieri, iné prebehli pomocou svetových vojen. Elitám sa pár veci dostáva z pod kontroly a už teraz je jasné, že sa musia veľmi potiť. Ich plán predať Blízky Východ do rúk Moslimského bratstva nevyšiel. Rovnako, komedianti z treťotriedneho sektoru po Majdane básnili, že onedlho budú oslavovať v Moskve. Ono každý fašista, ktorý to dotiahne na Ukrajinu, sa už vidí v Kremli. No a teraz musia premýšľať, ako budú robiť Majdan vo Washingtone. Asi preto si Mimoňa, s blbým a blbším, Soroš do Ameriky zavolal.

Stále v je hre veľa premenných. Niektoré veci sú jasné. Ako napríklad, že Európska centrálna banka je v koncoch. Analytici pri hodnotení ECB, Fedu a Japonskej centrálnej banky, poukazujú len na veľkosti ich súvah po programoch tlačenia. Tie sú teraz približne rovnaké. Neberú však vôbec do úvahy štruktúru týchto inštitúcií. Američania aj Japonci majú vlastný dlhopisový trh. Monetizujú vlastné dlhy. Euro bolo zbúchané na rýchlo, bez vyrovnania dlhových rozdielov v jednotlivých ekonomikách. Ak by museli Gréci prejsť osekaním dlhu, ako predpokladu pri vstupe do zóny, nikdy by euro neprijali. Ani Španieli, Portugalci a asi ani Taliani. Len my sme ako blázni uťahovali opasky a po kolenách šli do chrámu vo Frankfurte nad Mohanom. ECB teraz tlačí peniaze z ničoho a skupuje dlhy týchto krajín, držiac tak ich úrokové miery nízko. To je, ako keby Fed skupoval dlhy jednotlivých štátov USA. ECB dokonca ani na toto nemala mandát, keď ju dávali dokopy. Bola to jedna z podmienok jej vzniku. A pozrite sa. Zase nám klamali. Čo je ale kritické, toto je obrovský prvok nestability v systéme centrálnych bánk.

Táto nestabilita je vyjadrená v systéme TARGET2, ako dôsledok nevyrovnania dlhov. Umelým zásah do menového a dlhopisového trhu, len preto, že si to pár týpkov z elity želalo, deformoval trh. Ako obvykle sa nelinárna pružina vracia naspäť. To, že si mohli Gréci a Španieli požičiavať za rovnaké miery ako Nemci a spotrebovať importy z Nemecka na dlh je deformácia zabudovaná priamo do štruktúry eura. Toto sú nemecké hospodárske prebytky. Záväzky juhu voči Nemecku v TARGETE prestavujú sumu 856 miliárd eur. O tom sa ale v médiách nehovorí, aby sa ľudia nevystrašili. Ak by také Taliansko odišlo z eurozóny a zaviedlo líru, ostane po ňom diera 400 miliárd. A hádajte komu vystavia účet drahí Slováci. Drahi, ktorý teraz sľubuje skončenie kvantitatívneho uvoľňovania, nevie kde z konopy. Alebo kokaínu. Stojí pred nevyriešiteľnou situáciou. Buď končí program tlačenia a nákupu dlhopisov a pošle výnosy na štátnom dlhu hore, čím explodujú rozpočty krajín juhu Európy. Alebo bude pokračovať, nechá miery na nule a zabije penzijné fondy a banky. Je čas pripraviť si pukance.

Pracujúca chudoba, z ktorej pomaly vyrobia nepracujúcu chudobu, nikdy v histórii nebola tak vzdelaná a komunikačne prepojená, ako dnes. Naše staré matere sa rodili do dreveníc, často s hlinenou podlahou, v učupených dedinkách Slovenských hôr. Odchádzajú z tohto sveta v čase umelej inteligencie, virtuálnej reality a možnosťou hádať sa na Facebooku s človekom z druhej strany zemegule, keď ležíte večer v deke pred telkou. Toto behom jedného ľudského života. Súčasné zmeny v spoločnosti, pod vplyvom zmien v ekonomike, sa nedajú predpovedať podľa toho, čo robili ľudia v minulosti. Dnešok je o magnitúdu inde oproti stavu z pred sto rokov. Presedlanie elity z britského impéria na republiku v USA nemožno porovnávať s posunom ťažiska globálnej ekonomiky z USA do Číny. Azda preto je tak fascinujúce celý proces sledovať. 

Zdroj

Zpět na hlavní stranu blogu

Komentáře

 zatím nebyl vložen žádný komentář