Národy ve světě řízeného chaosu.

20. červenec 2011 | 04.45 |

Miroslav DOLEJŠÍ – v roku 1949 ho vylúčili zo štúdií a za trest ho poslali do uhoľných baní, pretože v miestnej klubovni ČSM demonštratívne vyvesil britskú štátnu vlajku. V tom istom roku nadviazal kontakt so skupinou národno-demokratického odboja. V januári 1951 ho na základe udania zatkli. Po 13 mesiacoch vyšetrovacej väzby ho Štátny súd v Prahe odsúdil na 23 rokov väzenia za údajnú špionáž. Od zatknutia ho pri vyšetrovaní beštiálne mučili a týrali. Prešiel väznicami v Ruzyni, na Pankráci, vo Valdiciach a lágrami na Vojne, Bytíze, v Ostrove nad Ohří, na Rovnosti... V roku 1960 ho na základe amnestie prezidenta Novotného prepustili. V roku 1964 sa oženil a v roku 1968 sa manželom Dolejšovcom narodil syn. Po sovietskej okupácii, na začiatku normalizácie v 70-tych rokoch, ho prepustili zo zamestnania pre jeho činnosť v K 231. Pol roka márne zháňal miesto, potom z "protekcie" začal fárať při stavbe pražského metra. Keď sa v 5. päťročnici začali do Československa dovážať panelárne na montáž bez skládok, bolo potrebné naprogramovať výrobu a riadiť ju počítačom. Keďže poznal počítačovú problematiku, obrátili sa na neho známi a fiktívne ho zamestnali v jednom družstve. Miroslav Dolejší si k sebe pribral niekoľko bývalých spoluväzňov, ktorých poznal z basaprojektu (pozn.: Basaprojekt na Pankráci bolo zariadenie ministerstva vnútra, kde väzni s technickým vzdelaním pracovali na projektoch pre národné podniky). Neskôr sa stal vedúcim výpočtového strediska. V roku 1975 na žiadosť svojho známeho novinára napísal štúdiu o počítačových systémoch. Vecné informácie boli kompiláty zo všeobecne prístupných materiálov a z verejných prednášok, ale napriek tomu ho 14.6.1976 zatkli a neskôr ho mestský súd odsúdil na 11 rokov za špionáž. Pred súdnym konaním držal tri mesiace protestnú hladovku. Prepustili ho v roku 1985, ťažko chorého, keď sa u neho začali prejavovať následky práce s uránom. V boľševických lágroch a väzeniach strávil spolu 19 rokov.
Nedôvera k oficiálnym verzíám a politickým legendám sa u Miroslava Dolejšího datuje už od 50-tych rokov, keď sa vo väzení stretol s mnohými významnými ľuďmi a postupne poznával skutočné pozadie oficiálneho výkladu politiky. Po novembri 1989 sa pokúšal zburcovať verejnosť a vyviesť ju z jej naivnej nevedomosti. Jeho hlas však ostal hlasom volajúceho na púšti. Verejnosť jednoducho na určité poznatky nevyspela a ani ich nechce počuť.

Štátny aparát zasahuje po vydaní Analýzy 17. novembra 1989 proti Miroslavovi Dolejšímu váhou celej svojej moci. Kopia sa žaloby, v masovo-komunikačných prostriedkoch je diskreditovaný, falošne obvinený zo spolupráce s ŠtB. Demokratický režim sa při umlčaní bývalého politického väzňa neštíti ničoho: počnúc kontrolou (a krádežami) pošty a končiac vyslaním nebezpečne vyzerajúceho svalovca...

Okrem už spomenutej Analýzy je Miroslav Dolejší autorom niekoľkých desiatok politických úvah a štúdií, knihy Chodbami opúšťanými..., spoluautorom návrhu Zákona o treťom odboji atď.

NÁRODY VO SVETE RIADENÉHO CHAOSU

Beseda Klubu F. F. d'Este s Miroslavom Dolejšim


Vo februári t.r. navštívili členovia brnenského klubu Františka Ferdi­nanda d'Este Prahu, aby tu o.i. položili kyticu na hrob českého vlastenca, bývalého prezidenta Dr. Emila Háchu, a stretli sa s priateľmi z Prahy a ďalších miest. Záve­rečným bodom progra­mu bola spoločná be­seda s Miroslavom Dolejším, z ktorej pri­nášame skrátený zá­znam.

• Pán Dolejši, dovoľte mi na úvod otázku, ktorú považujem za kľúčovú: existuje akákoľvek možnosť, ako náš národ zjedno­tiť, aby sme spoločnými silami zabránili ďalšej devastácii (po­litickej i kultúrnej) našej kraji­ny?

Podstatou potencionálnej jednoty národa sú vzťahy medzi jednotlivými ľuďmi, ktoré, ako isto dobre viete, sú silno na­rušené. Národu chýba viera v Boha, rytierstvo a kat. Už piate storočie sme vystavovaní tech­nickej likvidácii a dôsledkom sú krajne nepriaznivé populačné genetické následky. Genocída 30-ročnej vojny mala za násle­dok, že z 2 miliónov Čechov zo­stala polovica, z milióna Mora­vanov jedna tretina. Hordy žold­nierov, ktoré sa valili krajinou, vyvražďovali obyvateľstvo a znásilňovali ženy, majú za ná­sledok zmes 17 národností a rás, ktoré dnes tvoria naše obyvateľ­stvo. Genocída pokračovala v sedemročnej vojne, vyvražďo­vaním kvalitnej mužskej popu­lácie v I. a II. svetovej vojne, a napokon v 50-tych rokoch. To, čo z mužskej populácie zostalo, je geneticky a eticky problema­tické. Preto sme v takej situácii, v akej sme. Preto si tiež väčšina národa neuvedomuje národnú spolupatričnosť, rozhodnosť v obrane, nemá dosť odvahy a statočnosti. Naši muži - až na čestné výnimky - sklamali a vy­stavili národ možnosti jeho likvi­dácie. Ťažko posúdiť, či existuje nejaká možnosť zjednotenia, neviem, či je to možné, ale viem, že je to úplne nevyhnutné...

• Máme nejaké dôkazy o tom, kde a kedy bolo rozhod­nuté o rozdelení Českosloven­ska? Zaujímali by nás širšie geopolitické súvislosti tohto rozdelenia.
O rozpade Československa sa rozhodlo začiatkom 80-tych rokov. Na rozhraní rokov 1981 - 1982 sa podarilo spravodajské­mu oddeleniu čs. rozviedky pre­lomiť západonemecký diploma­tický kód a od roku 1982 boli sledované všetky depeše medzi Bonnom a Prahou. Takmer v každej z týchto depeši boli inštruovaní čelní predstavitelia Charty 77 o prípravách na rozbi­tie Štátu. Pokiaľ ste pred rokom 1989 čítali Infochy (Informácie o charte, samizdatový spravo­dajca Charty 77, ktorý vydával Petr Uhl a po jeho zatknutí Ana Šabatová - pozn. red.) a materiá­ly, ktoré vydával Petr Uhl, tak ste si mohli všimnúť, že už v roku 1986 začala kampaň proti "dis­kriminácii" Maďarov na Sloven­sku, čo bola psychologická prí­prava na situáciu, ktorá nastala po roku 1989.
Československo vzniklo z vôle velmocí ako klin medzi katolícke Rakúsko a Ne­mecko, kde sa rátalo s úspechom boľševickej revolúcie (symbolic­ky je to vyjadrené v našej zásta­ve: modrý klin predstavuje slobo­domurárske poslanie, biely pruh katolicizmus Rakúska a červený pruh potencionálne boľševické Nemecko). Po likvidácii bipolárneho sveta, stiahnutím boľševizmu a kapitalizmu a ich náhradou za anarchiu, nazývanú liberálna demokracia a v ekonomike monetarizmus, táto krajina už nebo­la potrebná, pretože jej úloha skončila. Svet, resp. jeho kontextuálna svetová vláda, pristupuje k zjednocovaniu, k vytvoreniu svetovej republiky s kontinentál­nymi superrepublikami. Najväč­ším problémom zjednotenia Eu­rópy je vyše 300 miliónov Slova­nov, ktorí si zachovali kresťan­skú vieru, čo je hlavnou prekáž­kou zjednotenia. Preto establishment považuje za nutné túto prekážku odstrániť, slovan­ské národy podrobiť, prípadne celkom odstrániť zmiešaním s neslovanskými etnikami. Preto bolo tiež rozdelené Českosloven­sko ako prvý krok v strednej Eu­rópe, a preto tiež bola vyvolaná občianska vojna v Juhoslávii, ktorá má za cieľ vytvorenie ná­stupníckeho priestoru pre islam­ské krajiny arabského sveta. Tú­to tendenciu podporujú všetky veľmoci. USA a Veľká Británia sú presvedčené, že hrozbou islam­ského sveta udržia v poslušnosti Nemecko po stiahnutí spojenec­kých armád z Európy. V Nemec­ku sú totiž 4 milióny tureckých utečencov, vo Francúzsku do­konca 9 miliónov imigrantov z Ázie a Afriky. Tieto utečenecké menšiny sú piatymi kolónami OSN, ktoré sú už dnes schopné vyvolať občianske vojny v kto­rejkoľvek krajine Európy, najmä v Nemecku a vo Francúzsku.

• Vaša prognóza ďalšieho vý­voja Českej republiky?
Nášho štátu sa úzko dotýka skutočnosť, že v rámci zjednote­nia Európy sa ráta s rozdelením Nemecka, ktoré v rámci týchto plánov nemôže zostať vo forme suverénneho štátu. V prípade, že by hrozila destabilizácia eu­rópskeho kontinentu, je pripra­vená náhradná alternatíva, tzv. Stredoeurópska federácia, ktorú by tvorilo Bavorsko, Česká re­publika a Rakúsko. Táto federá­cia by dostala medzinárodné zá­ruky a v nutnom prípade by sta­bilizovala obidve časti Európy. Je to samozrejme iba núdzový variant. Európska únia si túto fe­deráciu neželá, ale musí kalku­lovať s tým, že východoeuróp­ske národy, ktoré sú nacionálne oveľa silnejšie, na koncepciu Eu­rópskej únie nepristúpia a vyvo­lajú konflikt. Príčiny možného konfliktu v Európe sú veľmi rôz­ne a vyplývajú z geostrategických zámerov veľmocí. Ale ne­robme si ilúzie o tom, že by ČR v tomto geopolitickom spore hrala nejakú úlohu. Rusi, ktorí v roku 1990 dali Ženeve súhlas na rozdelenie ČSR a tiež súhlasi­li s postupnou anexiou Českej republiky Nemeckom, predpo­kladajú, že v "európskom chao­se" zahynie 6 miliónov Čechov a český národ prestane existovať. Priestor nášho štátu obsadia Nemci, ktorí sa stanú spojenca­mi Ruska. Zvyšok obyvateľstva sa rozptýli prevažne na Východ. Rusi sa o túto anexiu nepochybne pokúsia. S existenciou samo­statnej ČR však nerátajú ani zá­padné veľmoci, ktoré nemeckú anexiu nášho územia podporu­jú. Presvedčiť západné krajiny alebo Rusko o nutnosti zachova­nia ČSR ako kontinentálne stabi­lizujúceho faktora v Európe, sa mi zatiaľ nepodarilo, pretože úsilie všetkých veľmocí vychá­dza z faktu, že ČSR nikdy nebo­jovala, a preto bojovné veľmoci neberú jej existenciu a schopnosť obrany na vedomie. Ani naj­hlbšie sondy do verejnej mienky neposkytli najmenší dôvod na opačné dôkazy. K pokusu o vy­tvorenie Európskej únie pravdepodobne dôjde na konci funk­čného obdobia kancelára Kohla. Nasledujúce štyri roky sú teda pre nás kritické. Mitterrand od­chádza z úradu prezidenta (je­den z hlavných nositeľov európ­skej myšlienky) a zostávajú tu Havel s Kohlom. V prípade, že by prišlo ku kompromitácii to­ho, čomu v Európe hovoria pra­vica - podotýkam, že neobľubu­jem túto geometrickú terminoló­giu, pretože do politiky nepatrí, je obyčajnou demagógiou - tak je pre Európu predurčená sociálno-demokratická ideológia. Pro­blém teda spočíva v tom, že sú tu mocnosti, ktoré zdanlivo pri­jali hru USA po roku 1985, ale v skutočnosti nikdy nebudú po­dľa nej postupovať.

• Aká je ďalšia možnosť na zvolenie Václava Havla za pre­zidenta v roku 1998 na ďalšie 5-ročné obdobie?
Osobne o tom dosť pochybu­jem. Predovšetkým z toho dôvo­du, že vláda Václava Klausa i ex­pozitúr Václava Havla v podstate v roku 1998 končí. A to z toho "jednoduchého dôvodu, lebo táto vláda splnila svoju úlohu: rozbi­la štát a zapredala národný ma­jetok internacionálnej skupine ľudí. Tým sa ich poslanie skonči­lo.

• V poslednom čase sa špe­kuluje s možnosťou zrušiť Benešove dekréty...
Benešove dekréty sú v pod­state vyznaním slobodomurár­skeho náboženstva, ktoré sa týka Európy. Veď je to celé smiešne. Oni vôbec nepotrebujú Benešove dekréty zrušiť, pretože v rámci európskej koncepcie akosi strá­cajú svoj zmysel. Každý bude žiť tam, kde bude chcieť, majetok si môže kúpiť kdekoľvek, a tí "vy­hnaní" Nemci sú dnes 80-roční ľudia, ktorí nemajú záujem robiť na poliach, ich vnuci už vôbec nechcú pracovať, a vo výmen­nom kurze 1:18 si u nás aj tak kú­pia, čo budú chcieť. V ČR máme desiatky realitných kancelárií, ktoré pre Nemcov nakupujú ma­jetky (viď Čalfa a spol.), väčši­nou pod krycími menami čes­kých občanov. V celom rakús­kom a nemeckom pohraničí sa predávajú lesy, polia atď. Zober­te si len reštitúcie šľachtických majetkov. Potomkovia šľachty, ktorí sa o svoje majetky hlásia, sú cu­dzinci a za desaťročia emigrač­ného života v zahraničí sú po­riadne zadĺžení cudzím bankám. Majú síce mená, ale tiež obrov­ské dlhy. Z toho jasne vyplýva, že majetky, ktoré sa im vracajú, prechádzajú do vlastníctva za­hraničných bánk.

• Václav Havel sa vo svojom poslednom prejave úplne oto­čil. Po svojich nekonečných os­pravedlneniach Nemcom zrazu "odvážne" hovorí o odsune, a nie o vyhnaní, a zastáva názor, že záležitosť s Nemcami je vyrovnaná. V čom vidíte náhle precitnutie pána Havla?
Ubezpečujem vás, že o neja­kom precitnutí rozhodne nemô­že byť ani reč. Jeho prejav pripra­vovali týždeň a konzultovali nielen v Bonne, ale i tu na ne­meckej ambasáde. Je to výlučne populistická záležitosť, ktorá má slúžiť na jeho zviditeľnenie a znovuzískanie popularity me­dzi ľuďmi. Nemci už žiadnu sa­tisfakciu nepotrebujú. Keď budú chcieť, tak si u nás za pár mariek môžu kúpiť čokoľvek. Nehľadiac na to, že celá etapa privatizácie a reštitúcie je otázka kotrmelca, dvoj-trojročného, keď nastane reťaz bankrotov. Banky potom majetky skúpia za babku a pre­dajú ich, komu budú chcieť. Ďalšia vec: 65 % národného ma­jetku vlastnia fondy, ktoré zalo­žila bývalá I. správa ministerstva vnútra v zahraničí, a odtiaľ sú tiež riadené. Nerobme si ilúzie, že ten tzv. západný kapitál je skutočne západný.

• V súčasnosti sme svedkami mnohých afér, ktoré sú však väčšinou nedoriešené... Ďalej by ma zaujímalo, ktoré politic­ké strany majú podľa vás reálnu Šancu v nasledujúcich voľbách?
Zverejňovanie afér sa bude neustále stupňovať. Väčšinou sa to ale zahrá do stratená, čo je psychologický zámer. Pri týchto aférach sa postupuje podľa ob­vyklého vzorca tzv. mnohoná­sobnej explantácie. V rýchlom slede sa uverejní (odvysiela) nie­koľko úplne protichodných ale­bo akoby vysvetľujúcich informácií, výsledkom bude potom vznik pochybností a zmätkov bez toho, aby sa poslucháčovi čokoľvek vysvetlilo. K vašej dru­hej otázke: pre nasledujúce voľby sa plánuje ako prvá KSČM - či už tá, ktorá existuje alebo tá, ktorú sa chystá založiť Štěpán (pozn. red.: beseda sa konala vo februári, v prvom marcovom týždni sa slová pána Dolejšího potvrdili. Na MV sa zaregistro­vala nová strana s názvom Stra­na československých komunis­tov. Jedným z iniciátorov bol M. Štěpán), potom to bude samo­zrejme sociálna demokracia (hovorili sme o sociálno-demokratickej orientácii Európy), pravda bez Zemana, potom dve-tri menšie strany, z ktorých jedna bude tzv. kresťanská, a napokon strana zelených...

• ... prečo strana zelených?
Strany zelených na celom svete sú expozitúrami boľševic­kého hnutia. Ich poslanie vy­myslel po roku 1945 Berija, koď ich úlohou bolo retardovať prie­myselný rozvoj Západu. To zna­mená protestovať proti všetkému, čo prináša pokrok: počína­júc atómovými elektrárňami a končiac akoukoľvek vyspelou priemyselnou činnosťou. Postu­pujú veľmi nenápadne a rafino­vane pod pláštikom ochrany ži­votného prostredia.

• V poslednom čase sa za­čínajú ozývať špekulácie vzhľadom na pripojenie Slo­venska k Maďarsku a rozde­lenie Poľska...
Nedomnievam sa, že Slo­vensko bude pripojené k Ma­ďarsku. Slovensko jednoznač­ne patrí do záujmovej sféry Ruska. A Rusko je tiež jediná krajina, ktorá môže Slovensku zabezpečiť zvrchovanosť. To je tiež dôvod, prečo Mečiar na poslednú chvíľu dal súhlas na rozpad Československa. Videl jeho príklon k Európskej únii, čo by znamenalo rozparcelo­vanie Slovenska medzi poľskú Ukrajinu a Maďarsko.
Pokiaľ dôjde k rozdeleniu Poľska, tak jedine vojnou. Je zrejmé, že Rusko Poľsko nevy­dá. Je to príliš mohutné predpolie na to, aby si Rusi mohli dovoliť posunúť hranice zá­padnej Európy až tesne k po­baltským republikám. Nemci sú síce do istej miery naklonení rozdeleniu Poľska, ale ja sa do­mnievam, že Poliaci sa tomu budú brániť, až nakoniec nájdu záštitu v rade štátov východ­nej Európy, ktoré sa vyhnú zjednocovaciemu procesu EÚ.

• Bude to hádam znamenať vznik nového východného bloku?
Pozrite sa, celé 20. storočie je v podstate politikou utvárania svetovej republiky. To je starý program slobodomurárskych lóži, ktorý sa uskutočňuje už tri storočia, pričom v roku 1918 boli rozbité štyri základné pi­liere... Teraz obe polarity - boľševizmus a kapitalizmus - boli odstránené, pretože to, čo­ho sme svedkami, nemá s ka­pitalizmom nič spoločného, je to len veľmi vulgárny monetarizmus, obchod s peniazmi, inštalácia tých najhorších prin­cípov, na ktorých súkromné vlastníctvo vznikalo: tzn. úžera, krádeže a podobne. Národ­ného majetku sa zmocnili súk­romníci, väčšinou podvodom, a sú to ľudia zo slobodomurár­skych lóží, Rotary klubu, Pen klubu, židovských klubov atď. Z nich sa vytvára tzv. mocen­ská elita, ktorá by chcela ovlá­dať svet. Našťastie je to idea neuskutočniteľná. Už dnes je zrejmé, že doterajšie predstavy takéhoto zjednotenia budú musieť priznať podstatné zme­ny, pretože bol podcenený vý­znam národnostných záujmov európskych štátov. Skúšob­ným kameňom boli Maastrichtské dohody, o ktorých sa v poslednom čase začína ml­čať. Tieto dohody majú 1200 strán a ich obsah sa v podstate tají. Nemecký Bundestag a po­slanci Dolnej snemovne vo Veľ­kej Británii dostali pred hlaso­vaním text v rozsahu 36 strán, takže vlastný obsah dohôd, o ktorých hlasovali, im zostal celkom neznámy.
Ale aby som sa vrátil k vašej otázke. K vzniku nového vý­chodného bloku samozrejme nedôjde. Budú tu snahy o vy­tvorenie Európskej únie, ale s najväčšou pravdepodob­nosťou bude Európa zjednote­ná len po stránke ústavno­právnej, pretože všetky európ­ske vlády sú v rukách jedných a tých istých síl, ale nikdy sa im nepodarí ovládnuť európ­ske národy.

• Rusko - hrozba alebo ná­dej?
Západná Európa je ideovo mŕtva a nemožno od jej ob­chodného ducha očakávať žiadnu politickú senzáciu. Pre­to pre ďalší vývoj bude situácia v Rusku rozhodujúca po zme­nách vlády. Jeľcinov odchod sa očakáva v prvej polovici tohto roka. Pripravovaná nástupníc­ka vláda Ruska odmieta ideu zjednoteného sveta a zjedno­covanie kontinentov do štátov. Vláda Ruska sa bude snažiť o vytvorenie veľkej ruskej ríše a o výpad na juh, uskutočne­nie ktorého by mohlo zmeniť tvárnosť sveta a ukončiť zjed­nocovanie mandátnych území OSN, v ktoré táto organizácia chce premeniť súčasné štáty. Veľmi proizraelskému Západu sa kolonizácia Ruska nemôže podariť, nemôže sa mu podariť ani jeho totálne vyrabovanie a podriadenie, ako je to s ma­lými štátmi strednej a východ­nej Európy. Budúca ruská vlá­da sa pripravuje nie navrhnúť, ale silou presadiť nové rozde­lenie sveta, ktoré by mohlo predstavovať mocenskú stabi­litu. Rusi sú ochotní pripustiť záujmové sféry USA na ame­rickom kontinente, v Kanade, Mexiku a v oblasti Karibského mora, pre Francúzsko Rusko pripustí záujmy v severnej Af­rike. Pre seba si však rezervuje Afganistan, Irán, Turecko. Pre Čínu pripúšťajú rešpektovanie ich záujmov v Mongolsku a v južnej Ázii. Japonsko je uzrozumené s týmito predstava­mi a s ruským prístupom k In­dickému oceánu, požaduje však ako kompenzáciu polovi­cu Kurilských ostrovov, ktoré Rusi zatiaľ nedokázali osídliť. Irak a Indiu považuje Rusko za svojich strategických spojencov. Japonsku hodlá Rusko ďalej prenechať Filipíny, Aus­tráliu, Indonéziu a juhový­chodnú Áziu. Západnú Afriku prenechajú západnej Európe. Veľkej Británii budú rešpekto­vať Commonwelth. Pobaltské krajiny sa stanú súčasťou veľ­kého Ruska. Predstavy tohto rozdelenia sveta siahajú svoji­mi euroázijskými hranicami od Brestu do Kábulu a od Jamalu do Istanbulu. S ruským vstupom na juh súhlasí Fínsko, Litva, Estónsko, Japonsko, Čí­na, India a možno aj Arabi, pretože v tom vidia možnosť oslobodiť sa od izraelskej pas­ce.
Rusko sa cíti ohrozené pre­dovšetkým z juhu. POCHO­DEŇ DNEŠKA začala uverej­ňovať Žirinovského autobio­grafickú knihu napriek tomu, že je to memoárová literatúra. Môžeme tu nájsť 5 - 8 % geostrategických téz generálneho štábu ruskej armády. Rusko sa cíti z juhu ohrozené zo strany Afganistanu, ktorý napadá Ta­džikistan, zo strany Teheránu, ktorý sa usiluje o vytvorenie panislamského územia a zo strany Ankary, kde sú už dáv­no hotové plány veľkého Tu­reckého štátu. Veľké Turecko ohrozuje Rusko, ktoré má veľa turkojazyčného obyvateľstva a veľa moslimov. To všetko po­važujú Rusi za úrodnú pôdu pre Afganistan, Pakistan a Tu­recko... Rusi ďalej predpokla­dajú, že ich pohyb na juh bude výhodný aj pre Francúzsko, ktorému tak pomôžu zbaviť sa amerického a sionistického vplyvu a zabrániť Arabom (Alžírcom) v okupácii Paríža.
Najprv ale bude musieť Rus­ko prejsť očistným kúpeľom, občianskou vojnou, po skonče­ní ktorých nastúpi v Rusku vo­jenská diktatúra. Otázkou zo­stáva, ktorý vplyv prevládne. Miestne konflikty v krajinách Malej a strednej Ázie by mohli zosilniť vplyv pravoslávia ako nástroja náboženského odporu a stať sa národnou ideou Rus­ka. V takomto prípade by bolo možné s euroázijskou koncep­ciou Ruska takmer súhlasiť. V prípade, že by prevládol vplyv internacionálny (izraelsko-americký), bolo by to pre svet katastrofou, pretože vy­hladované, demoralizované a mravne zdecimované Rusko by vrhlo svoju armádu do Eu­rópy. Nič iné by im totiž nezo­stávalo. Nasvedčuje to pripra­vované inštalovanie Ruckého do funkcie prezidenta Ruska. Spolu s ním sa v pripravova­nom kabinete objavujú mená Gračova (minister obrany), Gromova (prvý námestník mi­nistra obrany), Pasuchova a i. Všetci menovaní bojovali v Af­ganistane, a preto majú dosta­točné vojenské skúsenosti.

• Ďakujem vám pán Dolejší za vyčerpávajúcu odpo­veď. Teraz trocha z iného súd­ka. Nepripravuje sa aspoň čiastočné odtajnenie lóži, teda odtajnenie v tom zmysle, aby sa pokúsili vylepšiť si svoj imidž?
Obávam sa, že slobodomurári si ani nepotrebujú vy­lepšovať svoj imidž. Veľká väčšina rudí, najmä mladšej a strednej generácie, nie je vô­bec o tom, čo to lóže sú, infor­movaná. Historické reminiscencie, ktoré by sa vzťahovali až k obdobiu ich vzniku, sú obyčajné ilúzie. Navyše ľudia stratili akúkoľvek potrebu vzdelania. Máme tu len tele­vízne generácie, ktoré sú schopné chápať len obrázky, ale nie sú schopné a dokonca ani ochotné vziať si knižku a niečo si prečítať. Takže podľa môjho názoru, ľudia, ktorí sú zasvätení do udalostí svetovej politiky, sú už vo vyššom ve­ku, postupne umierajú a záleží len na mladej generácii, či bu­de ochotná, alebo bude potre­bovať vyťažiť z vedomostí týchto ľudí. Ale ak ochotná ne­bude, doplatí na to sama, ale nemožno im nič vnucovať, to iste chápete.
Odtajniť slobodomurárske lóže považujem za nereálnu ilú­ziu. Je to tajná organizácia, kto­rá v prípade núdze má k dis­pozícii 3-4 falošné zoznamy. Okrem iného, ich posledné zoznamy sú len fiktívne, špe­kulatívne. Je ale k dispozícii zoznam Lyonského klubu, čo, ako isto viete, je tiež slobodo­murárska organizácia, kde náj­deme ľudí, ako sú Kalvoda, Baudyš atď... spolu asi 1500. Tre­ba ale poznamenať, že polovi­ca ľudí sa do tejto organizácie prihlásila bez toho, aby vlastne tušili, o čo ide. Obdodná situ­ácia je v iných organizáciách, ktoré lóže založili. Sú to orga­nizácie zdanlivo nevinné, ktoré s vlastným poslaním lóži majú spoločné len to, že plnia čiastkové úlohy, ktoré sú veľmi odťažité od vlastných cieľov, stratégie a taktiky slobodomu­rárskych lóži.
Povedzme, že by sa vám predsa len podarilo akýmsi zá­zrakom získať skutočný zoz­nam slobodomurárov a zverej­niť ho. Nikto vám neuverí, ľu­dia to odmietnu, pretože reali­ta by pre nich bola príliš hrozi­vá. Pokúsme sa ľuďom pove­dať, že väčšina poslancov par­lamentu, členov vlády, vedenia odborov sú slobodomurármi! Prehlásia vás za šialenca, aj ke­by ste mali stokrát pravdu.

• Pokiaľ majú vlastenecké skupiny v jednotlivých štá­toch vyvinutú nejakú účinnú akciu, treba, aby mali nejaký myšlienkový základ. Myslím si, že nacionalizmus sám ose­be je slabým základom, jeho strechou by mala byť katolíc­ka viera. Domnievate sa, že je reálne zjednotiť vlastenecké strany na základe uvedenej teórie?
Bol by som opatrnejší pri po­užívaní výrazu "nacionaliz­mus". Táto ideológia pochádza od Herdera, silne prožidovsky orientovaného nemeckého autora, ktorý v podstate vytvoril ono poňatie nacionalizmu, ktorý nám dnes mlátia o hla­vu. Je to ideológia, ktorá s vlas­tenectvom nemá nič spoločné.
Vlastenectvo má veľmi jedno­duchý, dedinský význam - tu je moja pôda, tu moja rodina, tu moja zem. Nacionalizmus mal hádam význam pre Bismarckovo Nemecko alebo pre Napoleonovo Francúzsko, ale pre súčasnú Európu je to nonsens. Vlastenectvo v jednodu­chom poňatí je ľuďom oveľa prístupnejšie.
Cesta k zjednoteniu vlaste­neckých skupín pod vplyvom katolíckej viery je jedinou možnou cestou, ako sa posta­viť na odpor všetkým tým šialenostiam, ktorých sme v 20. storočí svedkami. Že je to stále ťažšie, ste už zistili sami. V strede záujmu našich proti­vníkov je zničenie katolíckej cirkvi a duchovenstva. Práve nedostatok pravoverného du­chovenstva spôsobuje súčasnú duchovnú a mravnú biedu. Máme tu niekoľko kňazov -nechcem ich menovať - ich čin­nosť je veľmi deštruktívna. Ale medzi týmito "teológmi" a ná­boženským myslením obyčaj­ných ľudí je obrovský rozdiel, spočívajúci v tom, že myslenie jednoduchého človeka, ktoré je katolícke, sa nedá kúpiť. To jednoducho je! Taký človek ho dedí z rodu na rod, ale naprí­klad taký O.Š. (všetci vieme, o koho ide) môže dnes byť v CIA, zajtra v Mossade a napozajtra kdekoľvek inde, pri ľudoch tohto druhu to nie je problém. Všetko, o čom sme dnes hovorili, bude mať dopad predovšetkým na týchto jednoduchých poctivých ľudí. A my, pretože to vieme, sme povinní ich chrániť. Malo by to byť poslaním štátu. Štát má nezastupiteľné funkcie, ktoré musí plniť, a ak sa ich vzdáva, prestáva byť štátom. Preto má­me zločineckú vládu, preto máme vládu, ktorá robí pro­tištátnu a protinárodnú politi­ku.

• Po tom všetkom, čo sa tu dnes povedalo, majú mladí vlastenci v tejto dobe ešte ne­jakú šancu - nádej?
Myslím si, že táto nádej je veľká, pretože je totiž jediná! Pokiaľ sa obrany Európy a vlastných národov nechopí táto mládež, tak je Európa stra­tená...

(Zdroj)

Zpět na hlavní stranu blogu

Komentáře